COVIDová knižnica o priebehu pandémie v SR

Vytvárame pre Vás COVIDovú knižnicu o priebehu pandémie na Slovensku.

Na jednom mieste nájdete nami zozbierané a chronologicky usporiadané publikácie, články, reporty či prieskumy k téme COVID-19 na Slovensku. Ak viete o ďalšom odbornom materiáli, ktorý by našu knižnicu mohol obohatiť, prosím kontaktujte nás na mailovej adrese: loeffler@healthcareconsulting.sk.

-------------- 2024 --------------

V decembri vyšiel vo vedeckom časopise International Journal of Public Health náš odborný článok s názvom The Role of COVID-19 in Excess Mortality in Slovakia: A Novel Approach Based on Healthcare Billing Records. Vznikol ako výsledok takmer dvojročnej spolupráce 13-členného multidisciplinárneho tímu, ktorý zahŕňa expertov z IZA, NCZI, zdravotných poisťovní Dôvera a Union, Fakulty manažmentu Vysokej školy ekonomickej v Prahe, ako aj súkromných konzultačných spoločností Pažitný & Kandilaki a White Plume. V článku bola použitá novátorská metodika výskumu a boli v ňom použité dáta z dvoch rozdielnych datasetov (1. Anonymizované administratívne údaje o uhradenej zdravotnej starostlivosti a 2. Anonymizovaný súbor údajov o príčinách úmrtia), ktoré boli prepojené systémom generovaným jedinečným bezvýznamovým identifikátorom osoby. Dáta boli spracované NCZI za všetky tri zdravotné poisťovne za roky 2020 – 2022. Celkový počet identifikovaných úmrtí spojených s COVID-19 metodika stanovila na 35 399 čo zhruba zodpovedá nadúmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022 (31 789 nadúmrtí). Osobitne rizikovou bola skupina osôb vo veku nad 65 rokov, kde spadalo až 81,7% úmrtí spojených s COVID-19. Ďalšími rizikovými sú pacienti s diabetom, kde bola pozorovaná vysoká úmrtnosť (takmer dvojnásobná oproti predpandemickému priemeru) alebo pacienti na dialýze, kde šanca na úmrtie po kontakte s COVID-19 bola 9-násobne vyššia oproti referenčnej populácii. Autori zdôrazňujú, že práve kvalitná analýza dát a procesov počas pandémie môže viesť k formulácii pandemických plánov, ktoré zaistia bezpečné poskytovanie zdravotnej starostlivosti rizikovým pacientov počas budúcich pandémií.

----------------------------

Začiatkom roka vydal Inštitút zdravotných analýz dokument s názvom Kardiovaskulárne ochorenia a očkovanie proti COVID-19. Autori Jakub Červený a Michal Adamovič sa zamerali na štúdium vzťahu medzi očkovaním proti COVID-19 a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Použili dáta z účtu poistenca za obdobie rokov 2013–2022 vedeného v Národnom centre zdravotníckych informácií, ktoré umožňujú identifikovať presný dátum očkovania, diagnózu COVID-19 a diagnózu kardiovaskulárneho ochorenia. Zvolili si viacrozmernú analýzu prežitia a zohľadnili pozorovateľné aj nepozorovateľné charakteristiky jednotlivcov. Táto metóda je vhodná na odhadnutie efektov z administratívnych dát a dokáže identifikovať prípadnú koreláciu medzi rôznymi procesmi. Výsledky analýzy naznačujú, že očkovanie proti COVID-19 nezvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, avšak prekonané ochorenie COVID-19 môže výrazne zvýšiť toto riziko.

-------------- 2023 --------------

V odbornom časopise Frontiers in Pharmacology bol začiatkom roka publikovaný článok autorov Monika Laššánová, Štefan Laššán, Silvia Líšková, Tomáš Tesař a Monika Čičová:  Analysis of spontaneous reports of suspected adverse reactions after vaccination against COVID-19 in Slovakia. Autori pomocou dát od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zanalyzovali hlásené podozrenia na nežiaduce účinky registrovaných vakcín na COVID-19 (Comirnaty, Vaxzevria, Spikevax) za obdobie od 1. januára 2021 do 31. mája 2021. Ich zistenia sú v súlade s európskymi údajmi podľa ktorých mala Vaxzevria (predtým AstraZeneca) výrazne vyšší pomer hlásených podozrení na závažné nežiaduce reakcie.

----------------------------

Autorom Pacutova, Madarasova Geckova, Kizek, Majernikova, de Winter a Reijneveld vyšiel v marci 2023 odborný článok Pandemic management impacts Slovak health care workers’ quality of life during the second wave of the COVID-19 pandemic v ktorom sa zaoberajú vplyvom pandémie COVID-19 na zdravotníckych pracovníkov. Pomocou dotazníkov autori získali odpovede na otázky ohľadne výkonu práce a dopadov na osobný život od 215 zdravotníkov pracujúcich počas januára - marca 2021 v slovenskej nemocnici na oddeleniach súvisiacich s COVID-19. Významné percento opýtaných zdravotných pracovníkov uviedlo ako najvýznamnejšie prekážky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pracovné vyčerpanie (47 %), nedostatok personálu (35 %), používanie ochranných prostriedkov (34 %) a nedostatok nemocničných postelí (31 %). Zároveň uviedli efektívnu podporu kolegov (60 %) a manažment oddelenia (50 %) za hlavné faktory, ktoré im pomohli pandémiu zvládnuť. Najviac sa pracovníkov dotkli zavedené obmedzenia z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu (70 %), uplatňovanie pracovného poriadku (56 %), zabezpečovanie triage pacientov (37 %) a práca bez príslušnej špecializácie (12 %). Väčšina uviedla výrazné zhoršenie kvality života v oblasti duševnej pohody, rodinného života a aktivít a starostlivosti o domácnosť.

----------------------------

V prvej polovici roka 2023 vydali Martin Vlachynský a Matej Bárta z INESSu diskusný príspevok na tému Výzvy pri liečbe zriedkavých ochorení pomocou ATMPs na Slovensku. Súčasťou príspevku je aj časť venovaná dopadu pandémie Covid-19 na liečbu zriedkavých chorôb. Podľa zistení autorov, ktorí sa rozprávali s viacerými slovenskými odborníkmi na túto tému, znamenala pandémia zhoršenie prístupu ku zdravotnej starostlivosti pre pacientov so zriedkavou chorobou. Hlavným dôvodom bolo zavádzanie reštrikcií, ktoré Slovensko prijalo v reakcii na pandémiu (karanténa, povinné testovanie či zákaz cestovania) a tiež ich nepredvídateľné zmeny neumožňujúce akékoľvek plánovanie liečby. Medzi ďalšie faktory patril aj strach z nakazenia sa ochorením Covid-19, presun zdrojov na boj s pandémiou (nielen finančný ale aj personál či lôžka) a v neposlednom rade aj výpadky vo výrobe a dodávaní liekov počas pandémie. Bohužial dopady na ATMPs boli značné, okrem liečby samotnej sa obmedzil aj výskum a tiež monitoring pacientov počas a po skončení liečby.

----------------------------

V susednej ČR v Journal of the Society for Epidemiology and Microbiology of the Czech Medical Association of J.E. Purkyně vyšiel v lete 2023 článok autorov Burcin, Šprocha a Šídlo. V článku Selected aspects of mortality in Czechia and Slovakia in the pandemic year 2020 autori zanalyzovali trendy úmrtnosti v Česku a na Slovensku prostredníctvom skúmania primárnych údajov o úmrtiach v rokoch 2010-2020 podľa Štatistického úradu SR resp. Štatistického úradu ČR. Z dát za rok 2020 jednoznačne vychádza výrazné zníženie strednej dĺžky života pri narodení v Česku (1,05 muži a 0,76 ženy) aj na Slovensku (0,67 muži a 0,64 ženy), pričom u mužov sú výsledky v oboch krajinách ešte o niečo horšie. Keďže sa ukázalo, že vplyv COVID-19 na úmrtnosť sa týkal najmä starších vekových skupín, bola skonštruovaná aj intervalová stredná dĺžka života, pri ktorej sa autorom podarilo odhaliť, že nielen COVID-19 sa podieľal na zhoršených úmrtnostných pomeroch. Na Slovensku sa napríklad v 2020 zastavil pozitívny trend z posledných rokov v prípade nádorových ochorení a najmä u žien došlo aj k miernemu zhoršeniu situácie (nárast o 4 %). Taktiež sa zvýšilo riziko úmrtia na ochorenie obehovej sústavy (6 % muži, 5 % ženy) a u mužov sa zvýšil počet úmrtí na ischemickú chorobu srdca.

----------------------------

Autorky Marta Lorková a Martina Gažarová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa v článku publikovanom v časopise Roczniki Państwowego Zakładu Higieny Impact of the Covid-19 pandemic on the changes in dietary habits, lifestyle and physical activity in the Slovak population zaoberali zmenami životného štýlu obyvateľov Slovenska počas pandémie. Z dotazníkového prieskumu s odpoveďami od 528 respondentov vyhodnotili subjektívne hodnotené zmeny v životnom štýle respondentov skôr negatívne. Zmenu k horšiemu uviedlo až 48,37 % mužov a 38,93 % žien, pričom až štvrtina respondentov zaznamenala aj mierne zhoršenie zdravotného stavu. Objavili sa nárast hmotnosti (zvýšení apetít do jedla, prejedanie sa, nárast konzumácie sladkého), menej času strávenej chôdzou na úkor sedavejšieho spôsobu života, ale prekvapivo aj zvýšený počet ľudí dodržiavajúcich odporučenie o 7-9 hodinovom spánku.

----------------------------

PLOS ONE uverejnil v 8/2023 článok autorov Aboelnaga, Czech, Wielechowski, Kotyza, Smutka a Ndue s názvom COVID-19 resilience index in European Union countries based on their risk and readiness scale. Hlavným prínosom autorov je vytvorenie tzv. COVID-19 Resilience Indexu (CRI, v preklade Index odolnosti voči COVID-19) a identifikácia skupín krajín Európskej únie, ktoré sú charakterizované podobným Indexom odolnosti voči COVID-19.

CRI index podľa autorov odráža riziko a pripravenosť krajiny na pandémie. Vypočíta sa na základe kombinácie faktorov, ktoré ovplyvňujú postoj krajiny v kontexte rizík spojených s COVID-19 a jej pripravenosť na túto neočakávanú vonkajšiu udalosť. Medzi rizikové faktory vstupujúce do CRI boli zaradené: percento populácie infikovanej COVID-19, percento populácie bez očkovania na COVID-19, zmeny v ľudskom pohybe v oblasti bydliska, prísnosť opatrení proti COVID-19, denná konzumácia ovocia a zeleniny, znečistenie krajiny, ekologické stopy z materiálu, hustota obyvateľstva, koncentrácia obyvateľstva v meste, prevalencia diabetes či veľkosť populácie nad 65 rokov (% z celkového obyvateľstva). Na strane pripravenosti autori brali v úvahu faktory ako: HDP na obyvateľa, tempo rastu HDP, postoj trhu práce a fiškálna situácia krajiny (ekonomické), ďalej efektívnosť vlády, kvalita regulácie, právny štát, prístup k informáciám, výkonná kapacita vlády vrátane implementácie a tiež prispôsobivosť domáca ako aj medzinárodná spolupráca (riadenie štátu). V neposlednom rade boli preskúmané sociálne faktory ako: Giniho koeficient, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania, výskum, inovácie a infraštruktúra a výdavky na preventívne zdravotné programy. Zároveň výskumníci použili Kruskal-Wallisov test na posúdenie významných rozdielov medzi získanými skupinami. Tento test slúži na overenie toho, ktoré faktory súvisiace s rizikom COVID-19 a pripravenosťou krajiny na krízu štatisticky významne odlišujú vybrané skupiny krajín. Výsledky tejto analýzy im pomohli identifikovať faktory, ktoré sa zdajú byť najdôležitejšie z hľadiska znižovania rizika COVID-19 a zvyšovania pripravenosti krajín na krízu.

Slovensko dosiahlo vo výsledku veľmi slabé skóre v pripravenosti (0,29 oproti najlepšiemu skóre 0,8 nameranom pri Švédsku), o niečo lepší výsledok dosiahlo pri skóre rizikovosti (0,38 v porovnaní s najlepším Írskom 0,27). Celkovo je dosiahnuté CRI skóre na úrovni krajín ako Chorvátsko, Grécko či Česká republika.

V našej štúdii Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) sme sa venovali vývoju nadúmrtnosti v SR počas pandémie. Skúmali sme ju v kontexte rozhodnutí a opatrení zavedených počas pandémie. Za dobre zvládnutý priebeh považujeme manažment prvej vlny pandémie (marec-máj 2020), pri ktorej tvrdý lockdown priniesol z epidemiologického hľadiska očakávané výsledky.

Druhá vlna (september 2020 - máj 2021) a neskôr tiež tretia vlna (september 2021 - máj 2022) mali celkom odlišný priebeh a Slovensko zaznamenalo vysoký počet infikovaných aj mŕtvych. Zatiaľ čo silnú druhú vlnu vnímame ako dôsledok zanedbanej prípravy, chaotických politických rozhodnutí často bez vedeckého základu, nevhodnej komunikácie k verejnosti a neskorého zavedenia tvrdého lockdownu, pri tretej vlne sa hlavným problémom stala politizácia témy očkovania a opäť odkladanie lockdownu.

Hoci zvýšenú nadúmrtnosť počas pandémie zaznamenali všetky štáty EÚ, detailnejšie porovnanie za obdobie 3/2020-2/2022 ukázalo, že situácia na Slovensku bola obzvlášť nepriaznivá (dosahujúc na vrchole vlny až 70% nadúmrtnosť, celkovo zaznamenaných bolo 26 786 nadúmrtí). Hypoteticky je možné dokonca kvantifikovať počet životov, ktoré mohli byť potenciálne zachránené, ak by sa na Slovensku zaviedli protipandemické opatrenia rovnaké ako vo vybraných krajinách EÚ. Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť zachránených 12 391, 14 483, 18 476, resp.  až 21 308 ľudských životov.

Aká bola úmrtnosť na COVID-19 v kontexte chronických ochorení sme zisťovali pomocou modelu logistickej regresie postavenom na dátach ZP Dôvera a Union. Z výsledkov modelu sa ukázalo, že kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19 (aj telemedicínsky, o niečo menej pri špecialistovi), predpis vybraných liekov z ATC skupín, ktoré vychádzali z odporúčaní určených lekárom, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu. Naopak za rizikové faktory možno považovať prítomnosť inej závažnej diagnózy (onkologickí pacienti, pacienti s chronickým renálnym zlyhávaním a pacienti s primárnou pľúcnou hypertenziou), zvyšujúci sa vek pacienta, návštevu pohotovosti indikujúcu vyhľadanie ZS pacientom už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach.

----------------------------

Zaujímavú štúdiu z prostredia rómskych marginalizovaných komunít napísala Svetluša Surová o pandémii COVID-19. Štúdia s názvom Securitization and militarized quarantine of Roma settlements during the first wave of COVID-19 pandemic in Slovakia sa zaoberá sekuritizáciou rómskych komunít a karanténou šiestich marginalizovaných rómskych komunít s asistenciou polície a armády počas prvej vlny pandémie na Slovensku. Téma výskumu je analyzovaná z politologického hľadiska s použitím analytického rámca a kvalitatívneho dizajnu výskumu. Kvalitatívne metódy zahŕňajú prípadovú štúdiu, rozhovory s elitami (napr. politici) aj kvalitatívnu obsahovú analýzu.  Štúdia o sekuritizácii a karanténe rómskych osád na Slovensku počas pandémie COVID-19 odhalila niekoľko kľúčových zistení:

1. Počas prvej vlny pandémie COVID-19 na Slovensku došlo namiesto diskurzu a využitiu humanitárnych prístupov k sekuritizácii rómskych osád.

2. Diskriminačné politiky boli selektívne zamerané na obyvateľov šiestich rómskych osád. Títo boli vystavení diskriminácii a tým najprísnejším opatreniam, s ktorými sa zvyšok populácie nestretol.

3. Najpravdepodobnejším vysvetlením pre zavedenie týchto politík bol strach kľúčových aktérov, že sa vírus môže rýchlo rozšíri, spôsobujúc úmrtia v osadách a ohrozujúc ostatných občanov SR. Štúdia tiež poukázala na existenciu systematickej diskriminácie a inštitucionálneho rasizmu vo verejných diskurzoch a inštitúciách.

4. Ani inštitucionalizované sľuby a právne záruky rovnosti a inklúzie nie sú zárukou nediskriminačného správania. Inštitúcie aj politici úplne zlyhali v podmienkach pandémie.

----------------------------

Autorský kolektív odboru verejného zdravotníctva na Trnavskej univerzite pod vedením Juliany Melichovej vydal v European Journal of Public Health článok Disruptions of cytological screening procedures due to the COVID-19 pandemic in Slovakia. Autori skúmali dopady pandémie na skríning rakoviny krčka maternice na Slovensku. Analýzou dát od dvoch zdravotných poisťovní zistili, že počet skríningov v roku 2020 bol v porovnaní s rokom 2019 nižší v dôsledku výpadkov, čo môže mať za následok oddialenie diagnózy rakoviny krčka maternice do neskorších štádií ochorenia s horšou prognózou. To môže následne viesť aj k zvýšenej úmrtnosti.

----------------------------

Slovenská akadémia vied vydala v 2022 publikáciu Prežívanie a dôsledky pandémie COVID-19 na Slovensku - pohľad sociálnych vied. Autori v nej poukazujú na to, "že pandémia nie je izolovaný medicínsky problém, ktorý sa vyrieši iba novou vakcínou či liekom na ochorenie COVID-19, ale zasahuje a ovplyvňuje všetky oblasti spoločnosti a vyžaduje komplexný prístup k riešeniu vzniknutých dôsledkov. Práve tu majú nenahraditeľnú úlohu sociálne vedy, ktoré svojim zameraním dokážu reflektovať spoločenské problémy spôsobené pandémiou COVID-19 a prinášať podnety pre riešenia v oblasti verejnej politiky, ekonomiky, verejného zdravotníctva, atď."

----------------------------

Kolektív trinástich spoluautorov zasupujúcich viaceré inštitúcie, organizácie, spoločnosti a iniciatívy (ÚDZS, VÚB, ViaIuris, Centrum vzdelávacích analýz, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Otvorené fórum Zachráňme kultúru, SlovenskoDigital, Seesame, Ako sa máte Slovensko?, Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy) sa podieľal na príprave publikácie pod vedením editora Lukáša Filu Poučenia z Covidu.  Poučenia sú zoskupené do 9 oblastí, ktorých sa pandémia silne dotkla. Menovite zdravotníctvo, ekonomika, vzdelávanie, kultúra, postavenie zraniteľných skupín, ľudské práva, digitálne služby, neštátni hráči (samospráva, tretí sektor, občianske iniciatívy) a komunikácia štátu s občanmi. Zároveň je na konci kapitola venovaná lekciám, ktoré sa počas pandémie opakovali ako napr. chýbajúce dáta, základné práva bez pevného základu, zlá komunikácia či nejasnosti ohľadne rozhodovania a dôvodov. Knihu je možné zakúpiť v kníhkupectvách tu alebo tu resp. tu.

----------------------------

The Eastern Mediterranean Health Journal vydávaný Regionálnym úradom WHO pre východné Stredozemie uverejnil v roku 2022 článok autorov Alban Ylli, Genc Burazeri, Yan Yan Wu and Tetine Sentell COVID-19 excess deaths in Eastern European countries        associated with weaker regulation implementation and lower vaccination coverage. Autori pomocou ukazovateľov excess mortality (miera nadmernej úmrtnosti), vaccination rate (zaočkovanosť), rule of law index (index právneho štátu - konkrétne jeho zložku účinné regulačné presadzovanie) a outpatient visits (návštevy u lekára) porovnali 50 krajín sveta vrátane Slovenska. Z výsledkov je možné odčítať, že miera nadmernej úmrtnosti silne nepriamo koreluje s presadzovaním regulácie a mierou zaočkovanosti. Ako sa totiž ukazuje, krajiny ktorých obyvatelia nedodržiavajú zákony, sú tie isté, ktoré nedokážu účinne implementovať vládne nefarmaceutické intervencií či očkovanie. Preto ani nie je prekvapením vysoká miera nadmernej úmrtnosti počas obdobia COVID-19 na Slovensku, ktoré malo nízku zaočkovanosť a horšie regulačné presadzovanie v porovnaní so západnými krajinami.

----------------------------

V júni 2022 bol v časopise Transylvanian Review of Administrative Sciences publikovaný článok autorov Grendzińska, Hoffman, Klimovský, Malý a Nemec Four Cases, the Same Story? The Roles of the Prime Ministers in the V4 Countries During the COVID-19 Crisis. V článku o politickom leadershipe počas pandémie autori rozoberajú (porovnávacia analýza) správanie a výroky premiérov z krajín V4 a tiež využitie jednotlivých prvkov adaptívneho vedenia pri riadení v krízovej situácii. Autori konštatujú, že každý z 4 premiérov mal iné skúsenosti, predpoklady a podporu pri riadení pandémie a len málo zručností, ktoré rozhodujú o úspešnom uplatňovaní adaptívneho vodcovstva bolo v praxi využitých.

----------------------------

Monika Musilová vo svojej dizertačnej práci Dopad epidemiologických opatrení na priebeh pandémie COVID-19 na Slovensku pod vedením doc. MUDr. Márie Avdičovej, PhD. skúmala mieru šírenia ochorenia COVID-19 pri zavedení protiepidemických opatrení v rámci Slovenskej republiky. Cieľom jej práce bolo aj zhodnotenie efektu vybraných celoplošných opatrení ako aj výskyt ochorenia COVID-19 na Slovensku v 1., 2. a 3. vlne pandémie a popis vybraných epidemiologických ukazovateľov vo vzťahu k šíreniu ochorenia. V prvej vlne bolo naraz zavedených viacero opatrení (napr. lockdown, eHranica a nosenie rúšok) a ich pôsobenie sa preto nedá oddeliť a ani štatisticky hodnotiť. Relatívne nízky počet prípadov počas prvej vlny pandémie možno podľa autorky dať do súvisu s rýchlym zavedením protiepidemických opatrení, ktoré ľudia dôsledne dodržiavali. V druhej vlne sú typické časté zmeny opatrení prehodnocované na základe epidemiologickej situácie, ktoré však nepriniesli takú účinnosť ako v prvej vlne. Vláda pristúpila aj k lockdownu, tento však bol prijatý neskoro a preto nemal významný dopad na incidenciu vyjadrenú reprodukčným číslom. V októbri a novembri 2020 Slovensko pretestovalo obyvateľstvo pomocou antigénových testov,  po krátkodobom poklese prevalencie však došlo k extrémnemu zvýšeniu chorobnosti. V tretej vlne riadil opatrenia COVID automat, do ktorého bol dočasne zapracovaný lockdown pre nezaočkovaných. Lockdown viedol k poklesu nových prípadov a tým aj k zníženiu náporu ďalších pacientov na preťažený zdravotnícky systém.

----------------------------

Vo vydavateľstve Wolters Kluwer vyšla v 2022 kniha Očkovanie v kontexte ochrany zdravia nielen v boji s pandémiou COVID-19. Kolektív autorov tvoria lekári, právnici a virológ a ich snahou bolo v knihe vysvetliť prínosy očkovania z pohľadu medicínskeho, etického aj právneho. Podľa slov samotných autorov je publikácia určená lekárom, farmaceutom, právnikom, študentom ošetrovateľstva, verejného zdravotníctva, medikom i študentom práva či farmácie, ale aj širokej čitateľskej verejnosti so záujmom o túto problematiku. Viac o obsahu knihy ako aj jej autoroch sa dočítate na stránke vydavateľstva. Knihu je možné zakúpiť aj v obchodoch Martinus,  Panta Rhei, ako aj v kníhkupectvách s medicínskou alebo právnickou literatúrou. 

----------------------------

Michal Marenčák z Národnej banky Slovenska napísal v roku 2022 working paper s titulom „COVID-19 epidemic in Slovakia through the lens of a parsimonious behavioral SIR model". Vo svojom článku vysvetľuje behaviorálny SIR (susceptible-infectious-recovered) model s použitím dostupných dát zo Slovenska, ktorého zjednodušenú verziu popísal Atkeson (2021) na príkladoch krajín USA a UK. Rozhodujúcimi znakmi modelu sú:

1. behaviorálny aspekt endogénneho prenosu vírusu reagujúceho na dennú úmrtnosť,
2. exogénna sezónnosť v prenosovej rýchlosti pri šírení vírusu,
3. pandemická únava.

Pri aplikácii Atkesonovho modelu na Slovensko, Marenčák rozšíril model o ďalšie aspekty ako sú: očkovanie, šírenie vírusu medzi očkovanými a stratu imunity. Jedným z hlavných záverov prezentovaných v článku je výpočet úmrtí, ktoré by Slovensko zaznamenalo v období 1.7.2020-28.2.2022 v prípade scenáru (žiadna vakcinácia) - navýšenie o 18 500 úmrtí. V inom scenári vakcinácie, pri ktorom by Slovensko dosiahlo vakcináciu na úrovni priemeru z piatich najlepších krajín EÚ (zaočkovanosť prvou dávkou 81,12 % do konca roka 2021, namiesto 50%), by Slovensko zaznamenalo o 8 000 menej úmrtí.

----------------------------

Článok autorov M. Sobczak a R. Pawliczak COVID‑19 mortality rate determinants in selected Eastern European countries uverejnený v BMC Public Health popisuje prierezovú analýzu uskutočnenú nad verejne dostupnými dátami z 10 krajín EÚ vrátane Slovenska.  Nasledovnú skupinu krajín Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko, autori zvolili do svojej analýzy po tom ako zistii, že v niektorých východných krajinách Európy existujú krajiny s veľmi vysokou mierou úmrtí v dôsledku COVID-19. V analýze skúmajú či existujú spoločné faktory, ktoré ovplyvnili túto zvýšenú úmrtnosť. Analyzovanými premennými sú: počet úmrtí, počet nových prípadov, počet hospitalizácií, počet pacientov na JISke, počet očkovaní, počet preočkovaní, počet plne zaočkovaných jedincov, počet hlásených COVID-19 prípadov podľa variant, ale tiež index prísnosti (vládna reakcia od 1-100) či počet letov. Okrem toho analýza pracuje aj s vplyvom hustoty obyvateľstva a mediánu veku na celkovom počte úmrtí na COVID-19. Z výsledkov multivariabilnej regresnej analýzy vyplýva, že

1. denný počet prípadov, počet hospitalizácií a pacientov na JISke koreloval so zvýšeným počtom úmrtí v dôsledku COVID-19.
2. očkovanie, posilňovacie očkovanie a počty plne zaočkovaných ľudí znižovali úmrtnosť, avšak nie vo všetkých krajinách.
3. Nebola zistená závislosť medzi premennými hustota obyvateľstva či medián veku a úmrtnosťou na COVID-19.

----------------------------

V máji 2022 vyšiel v Health Policy článok kolektívu autorov Sagan, Bryndova, Kowalska-Bobko, Smatana, Sprange, Szerencses, Webb, Gaal A reversal of fortune: Comparison of health system responses to COVID-19 in V4 during the early phases of the pandemic. Autori vo svojom príspevku porovnali reakciu vlády a zdravotné politiky krajín V4 počas krátkeho obdobia jar - leto 2020. Vďaka tvrdným opatreniam zavedením krátko po vypuknití pandémie COVID-19 sa vo všetkých 4 krajinách podarilo udržať na jar nízke počty nakazených aj obetí. Vzhľadom na priaznivú epidemiologickú situáciu a čoraz negatívnejší postoj verejnosti voči obmedzeniam sa tvrdé opatrenia od konca jari do značnej miery zmiernili a cez leto bolo zavedených len málo ochranných opatrení. Bohužial pokles dôvery v konanie vlády v lete a začiatkom jesene 2020 ako aj fakt, že žiadej krajine sa nepodarilo vyvinúť počas leta adekvátny systém na vyhľadávanie, testovanie, sledovanie, izoláciu a podporu nakazených viedli k tomu, že krajiny nedokázali úspešne zvládnuť prudký nárast počtu infekcií na konci roka 2020. Spoločným problémom bol aj nedostatok kvalifikovaného personálu.

----------------------------

Kolektív autorov Gavurova, Ivankova, Rigelsky, Caha a Mudarr v článku Perception of COVID-19 Testing in the Entire Population uverejnenom v Frontiers in Public Health skúmal vnímanie plošného testovania na COVID-19 v slovenskej populácii. Na štatistické spracovanie boli použité neparametrické diferenčné testy a korešpondenčná analýza. Výskumnú vzorku tvorilo 806 respondentov a zber dát prebehol vo februári 2021. Zisťovania uskutočnené pomocou dotazníkov sa zamerali na nasledovné aspekty: vnútorná motivácia osoby zúčastniť sa na testovaní, vonkajšia stimulácia vládnymi nariadeniami či pochybnosti o vierohodnosti výsledku testu. Závery skúmania odhalili významné rozdiely vo vnímaní testovania medzi prvou a poslednou účasťou v testovaní. Posledná účasť preukázala nižšie hodnoty pozitívnych aspektov spojených s vnútornou motiváciou testovať sa v porovnaní s prvou účasťou. Naopak, vonkajšia stimulácia vládnymi predpismi týkajúcimi sa obmedzení v prípade negatívneho výsledku bola vyššia pri poslednej účasti v testovaní. Rozdiely sa taktiež prejavili medzi prvým a posledným testom v úrovni pochybností o presnosti výsledku testu, pričom vyššia úroveň bola zistená pri poslednej testovacej účasti.

----------------------------

V podobnom autorskom zložení (Gavurova, Ivankova, Rigelsky, a Mudarr) bol v časopise  Frontiers in Public Health publikovaný aj článok Internet Addiction in Socio-Demographic, Academic, and Psychological Profile of College Students During the COVID-19 Pandemic in the Czech Republic and Slovakia. V článku sú publikované závery výskumu, ktorý prebiehal počas prvej vlny pandémie COVID-19 v roku 2020 na českých a slovenských vysokých školách a do ktorého sa zapojilo 1 422 študentov z Českej republiky a 1 677 študentov zo Slovenska. Podľa zistení autorov bola mierna závislosť od internetu zistená u 387 (27,2 %) českých a 452 (27,0 %) slovenských študentov. Stredná závislosť od internetu bola identifikovaná u 49 (3,4 %) študentov z Českej republiky a u 100 (6,0 %) študentov zo Slovenska. Ťažkú závislosť od internetu uviedli dvaja (0,1 %) českí a traja (0,2 %) slovenskí študenti. Zvýšená pravdepodobnosť závislosti bola zistená najmä u mužov a študentov, ktorí žili počas semestra mimo domova. Depresívne symptómy a stres by sa tiež mohli považovať za významné prediktory.

-------------- 2021 --------------

Akademický článok „COVID-19 case fatality rate in the context of healthcare system organization and EHCI performance: Focus on the Visegrad (V4) countries“ autorov Pažitný – Kandilaki – Mužik – Benková bol v roku 2021 publikovaný v Acta Oeconomica.

V článku autori vysvetľujú rozdiely v úmrtnosti na COVID-19 v 22 európskych krajinách podľa typu organizácie a úrovne výkonnosti ich systémov zdravotnej starostlivosti.  Úmrtia ľudí nakazených COVID-19 sú spoľahlivým kritériom, podľa ktorého bolo možné vyhodnotiť výkonnosť zdravotníckych systémov.

3. Je niektoré z čiastkových skóre EHCI relevantnejšie pri vysvetľovaní výkonnostného rozdielu krajín V4 v porovnaní s ostatnými?

----------------------------

Kniha „Slovenské zdravotníctvo v post-covidovej ére: 2020 – 2025 – 2030“, tzv. „Zelená kniha“ autorov Pažitný – Zajac vyšla v roku 2021.  Jej ambíciou bolo predstaviť víziu zdravotníctva do roku 2030 v post-covidovej ére. Ide o pokračovanie knižnej série. V minulosti už vyšla tzv. "Modrá kniha" (Stratégia reformy zdravotníctva - reálnej reformy pre občana, 2001) a "Biela kniha" (Ozdravené zdravotníctvo v službách občanov, 2004). Kniha má aj vlastnú web stránku Zelenákniha.sk.

----------------------------

Článok The COVID-19 Pandemic in the Czech Republic and Slovakia z júna 2021 vyšiel pod Scientific Papers of the University of Pardubice. Docent Daniel Klimovský spolu s profesorom Jurajom Nemcom a profesorom Geert Bouckaert v článku opisujú prehľad ich zistení. Tieto zároveň porovnávajú s výsledkami iných autorov. Pozornosť autorov je zameraná na nasledovné okruhy: ekonomické a fiškálne dôsledky pandémie na národnej a regionálnej úrovni, sociálne dôsledky, krízový manažment a správa počas pandémie a tiež politické prvky krízy. Hlavné zistenia:

3. České a slovenské skúsenosti s pandémiou COVID-19 slúžia ako zaujímavé národné štúdie, ktoré demonštrujú dôležité a vzájomne prepojené aspekty politiky, tvorby politík/opatrení a administratívy počas krízy.

----------------------------

1. 84,3% zdravotníkov bolo v čase odpovedania na dotazník v lete 2021 zaočkovaných a 15,7% nebolo. Percento zaočkovaných lekárov bolo až 93.1%.
2. Hlavnou motiváciu pre očkovanie bola ochrana pred nakazením ochorením COVID-19 samotného zdravotníka ako aj jeho/jej  rodiny. Zároveň bola silnou motiváciou aj snaha zabrániť nakazeniu vírusom pacientov pri výkone povolania.
3. Naopak, najčastejším dôvodom osobného váhania s očkovaním proti COVID-19 boli obavy z vedľajších účinkov vakcíny. Často zmienené dôvody boli aj prekonanie COVID-19 v minulosti a nedôvera v účinnosť vakcín.

----------------------------

Matematici Richard Kollár a Katarína Boďová napísali v 2021 článok True pandemic state and a lack of capacity of hospitals and mechanical ventilations in Slovakia during the SARS-COV-2 pandemic wave in August 2020 - May 2021. Veľká neistota ohľadne spoľahlivosti epidemických údajov (počet nových prípadov infikovaných, počet hospitalizovaných pacientov či počet úmrtí s/na COVID-19) bola hlavným dôvodom prečo sa rozhodli uskutočniť retrospektívnu analýzu časového radu epidemických ukazovateľov. Výsledkom ich práce je odhad dynamiky skutočného pandemického stavu na Slovensku počas druhej vlny pandémie. Podľa autorov tento stav reflektuje skutočný dopyt po nemocničných lôžkach. Odhadujú, že v priemere bolo v nemocniciach potrebných približne o 20,0 % viac nemocničných lôžok a o 19,2 % viac pľúcnych ventilátorov, ako je hlásená obsadenosť postelí na Slovensku v období november 2020 - marec 2021.

----------------------------

Martin Pavelka a kolektív autorov vydali v časopise Science článok venovaný plošnému testovaniu na COVID-19 naprieč Slovenskom s názvom The impact of population-wide rapid antigen testing on SARS-CoV-2 prevalence in Slovakia. Testovanie sa uskutočnilo v troch etapách (1. pilot v 4 okresoch,  2. kolo plošného testovanie v celej krajine, 3. plošné testovanie v okresoch s vysokou zaznamenanou prevalenciou) a podľa autorov prispelo výrazne k zníženiu prevalencie COVID-19 v nasledujúcom období. Pilotné testovanie na 4 najviac postihnutých okresoch prinieslo zníženie pozorovanej prevalencie infekcie o 56% v období do jedného týždňa od testovania. 2. kolo testovania v týchto okresoch následne znížilo prevalenciu o ďalších 60% (malé rozdiely medzi okresmi). Situácia v iných okresoch Slovenska vykazovala veľkú heterogenitu vo výsledkoch. Pokles prevalencie v niektorých okresoch bol na úrovni 29% (Považská Bystrica), v Medzilaborciach však dosiahol 79%. Autori zároveň dodávajú, že plošné testovanie bolo uskutočnené v čase sprísnenia opatrení obmedzujúcich kontakt medzi ľuďmi a vzhľadom na dizajn štúdie nie je jednoduché oddeliť jej výsledky od účinku týchto opatrení.

----------------------------

INESS vydal v 2021 k tému pandémie COVID-19 knihu Dedičstvo koronakrízy.  Kniha 10 autorov zo Slovenska a Česka vrátane Petra Pažitného rozoberá rozličné ekonomické a spoločenské aspekty krízy. Autori hľadajú odpoveď na otázku Ako lepšie zvládnuť ďalšiu pandémiu? a prinášajú konkrétne odpovede na nasledovné otázky:

• Ako zlepšiť proces schvaľovania liekov?
• Ako krotiť domýšľavých expertov?
• Ako lepšie nakupovať vakcíny?
• Ako vytvárať paralelné spoločenstvá?
• Ako pracovať cez internet?
• Ako využívať trh a podnikateľov v boji s vírusom?
• Ako nezneužívať centrálnu banku?

Okrem zmienenej knihy vydal INESS aj COVID-19 Manifest pre Slovensko a veľké množstvo článkov, ktoré nájdete na stránke inštitútu.

----------------------------

Prestížny časopis Lancet vydal v marci 2021 správu v ktorej informuje svojich čitateľov o stratégii Slovenska a susednej Českej republiky ohľadne vakcinácie neschválenou vakcínou Sputnik V. Autor článku poukazuje na fakt, že priemiéri oboch krajín presadzovali používanie ruskej vakcíny a to aj napriek tomu, že Európska lieková agentúra ju v danom momente len začala posudzovať. K používaniu tejto vakcíny mali výhrady nielen národné ústavy pre kontrolu liečiv (slovenský ŠÚKL a český SÚKL) ale aj niektorí lekári, či občania samotní.

Česko nakoniec upustilo od očkovania vakcínou Sputnik V, na Slovensku sa ňou dalo zaočkovať celkovo 18 776 osôb (2 dávky).

----------------------------

Jaroslav Frnda a Marek Ďurica publikovali začiatkom roka 2021 v Infectious Disease Reports svoj článok On Pilot Massive COVID-19 Testing by Antigen Tests in Europe. Case Study: Slovakia  venovaný prípadovej štúdii plošného testovania antigénovými testami. V texte sa sústreďujú na očakávané výsledky testovania (menej nových prípadov a znížená obsadenosť lôžok na JIS) a tiež prínosy a limitácie tohto typu testovania. Podľa ich matematického modelu, antigénové testovanie v oblastiach s vysokým percentom nakazených (hotspot) môže výrazne sploštiť krivku denných novo hlásených prípadov, ale v regiónoch s nízkym rizikom COVID-19 je prínos takéhoto testovania otázny. Vypočítali tiež, že bez hromadného testovania by sa obsadenosť lôžok na JIS mohla v najhoršom prípade takmer zdvojnásobiť. 

Medzi prínosy plošného testovania antigénovými testami je možné jednoznačne zaradiť zníženie efektívneho reprodukčného čísla a sploštenie krivky denných novo hlásených prípadov v hotspotoch. Limitáciou je dôveryhodnosť výsledkov v regiónoch s veľmi nízkou mierou infekcie a to najmä kvôli vysokému podielu falošne pozitívnych prípadov.

----------------------------

Dvojica autorov zo susedného Maďarska Gergő Túri  a Attila Virág publikovala v roku 2021 článok Experiences and Lessons Learned from COVID-19 Pandemic Management in South Korea and the V4 Countries. Výrazne menšie sociálne a ekonomické škody v Južnej Kórei v porovnaní s krajinami V4 autorov zaujali natoľko, že sa rozhodli detailnejšie preskúmať nasledovné 4 otázky: 1) aká bola politika verejného zdravia a manažment pandémie v spomínaných krajinách, 2) aké boli zdravotné a ekonomické výsledky rôznych stratégií v týchto krajinách, 3) aké sú možné príčiny toho, prečo Južná Kórea zaznamenala menšie zdravotné a ekonomické straty ako krajiny V4 a 4) v ktorých oblastiach by mali krajiny V4 rozvíjať svoje schopnosti a kapacity na lepšie zvládnutie pandémie COVID-19 a budúcich pandémií. 

Z výsledkov ich skúmania je možné konštatovať, že Južná Kórea počas roku 2020 dosahovala porovnateľné alebo nižšie skóre prísnosti proti-pandemických opatrení ako krajiny V4, spoliehajúc sa radšej na komplexnú politiku testovania. Výrazne nižší počet úmrtí na COVID-19 aj nandúmrtnosť, ako aj menší pokles v raste HDP dosiahla Južná Kórea vďaka kombinácií viacerých kľúčových faktorov. Medzi tieto parili: monitorovacie systémy v reálnom čase, simulácia prepuknutia choroby a ohnísk nákazy, vytvorenie a implementácia legislatívy na podporu efektívneho riadenia zdravotných mimoriadnych udalostí, stratégie na zníženie počtu fyzických kontaktov, rozsiahle testovanie, zriadenie dočasných izolačných zariadení, koordinácia zodpovedností národných a miestnych organizácií, školenia odborníkov v oblasti verejného zdravotníctva, rozšírené kapacity zdravotných pracovníkov, adekvátne financovanie týchto činností, transparentná a obsiahla komunikácia so všetkými skupinami obyvateľstva a podpora výskumu diagnostiky a liečby prenosných chorôb, dôvera vo vládu,

Na základe uvedeného sformulovali autori niekoľko návrhov, v ktorých oblastiach by mali krajiny V4 rozvíjať svoje schopnosti a kapacity pre úspešnejší manažment pandémie. Jedná sa o dobre fungujúce monitorovacie systémy, efektívnu koordináciu úloh a funkcií organizácií pôsobiacich na národnej a miestnej úrovni a zabezpečenie zdrojov na prevádzku a rozvoj systému verejného zdravotníctva, rozširovanie služieb, programov a kapacít pre podporu zdravia, prijatie komplexnej testovacej stratégie a nábor a tréning zdravotníkov.

-------------- 2020 --------------

Článok Public Policy during COVID-19: Challenges for Public Administration and Policy Research in Central and Eastern Europe zverejnený pod The NISPAcee Journal of Public Administration and Policy bol publikovaný v závere roka 2020. Autori Juraj Nemec, Wolfgang Drechsler a Gyorgy Hajnal na príklade štyroch krajín (SR, ČR, Maďarsko a Estónsko) formou prípadových štúdií popisujú zvládnutie prvej vlny pandémie na jar 2020. Na základe svojich zistení následne formulujú viaceré otázky, ktorých cieľom je vyvolať ďalšiu diskusiu a nasmerovať prebiehajúce a budúce výskumné úsilie. Za kľúčové otázky považujú:

1. Prečo vlády krajín nevyužili skúsenosť z prvej (jarnej) vlny pandémie na obmedzenie dopadov očakávanej druhej vlny a prečo sa krajiny nepripravili na druhú vlnu lepšie? 
2. Do akej miery sú občania pripravení vzdať sa svojich občianskych práv? 
3. Ako podporiť dodržiavanie pravidiel sociálneho odstupu?  
4. Je potrebné sa spoliehať viac na pozitívnu motiváciu („Spoločne sa nám darí“) alebo na negatívnu motiváciu prostredníctvom obmedzení? 

----------------------------

Článok Správna laboratórna prax a výsledky plošného testovania na COVID-19 na Slovensku autoriek Kvetoslava Kotrbová a Monika Trechová publikovaný v Lekárskych novinách kriticky hodnotí priebeh plošného testovania na COVID-19 z pohľadu správnej laboratórnej praxe. Autorky v texte poukazujú na nevhodnosť zvoleného typu testov (point-of-care-testing) určeného pre labortóriá, ambulancie alebo oddelenia nemocníc (problematická je najmä teplota), nedostatky v postupe testovania (pretrepávanie, nedodržanie časového intervalu, kontola výsledku druhou osobou), nevhodnodť priestorov v ktorých testy prebiehali a nedostatočnú odbornú spôsobilosť personálu.

----------------------------

Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied publikoval v novembri 2020 svoje závery z výskumu pod titulom Hodnoty a spoločnosť počas pandémie Covid-19. V rámci výskumu sa podarilo zozbierať aktuálne údaje o verejnej mienke v šiestich tematických oblastiach: spoločenská dôvera, politika a demokracia, konšpiračné teórie, názory na očkovanie, životné prostredie a voľný čas.

----------------------------

Ďalšie užitočné informácie v slovenčine je možné získať aj z nasledovných zdrojov:

• Úrad verejného zdravotníctva SR prináša množstvo užitočných infomácií na svojej web stránke (aktuálna epidemiologická situácia, štatistiky, platné rozhodnutia, režimové opatrenia, usmernenia, odporúčania atď.).
• Ministerstvo zdravotníctva SR na svojej stránke zverejňuje kľúčové dokumenty ako napr. Metodické usmernenia, Pandemický plán, Opatrenia a Rozhodnutia MZ SR.
• korona.gov.sk (štatistiky, opatrenia, ďalšie užitočné informácie).
• štatistické údaje sú k dispozícií aj na stránkach Eurostatu, Štatistického úradu SR, Národného centra zdravotníckych informácií.
• verejne dostupný data set je aj na github v súbore Inštitútu zdravotných analýz.
• solen.sk ochoreniu COVID-19  venuje vlastnú sekciu. Nájdete tu zaujímavé články k téme publikované v časopisoch vydavateľstva SOLEN.
• stránky Slovenkej lekárskej komory.