Štúdia - Nadúmrtnosť na COVID-19
Pri pohľade na vývoj nadúmrtnosti v SR možno manažment pandémie prehlásiť za nezvládnutý. Výnimkou je priebeh prvej vlny pandémie (marec-máj 2020), pri ktorej tvrdý lockdown zavedený od takmer prvého dňa pandémie, priniesol z epidemiologického hľadiska očakávané výsledky.
Druhá vlna (september 2020 - máj 2021) a neskôr tiež tretia vlna (september 2021 - máj 2022) mali celkom odlišný priebeh a Slovensko zaznamenalo vysoký počet infikovaných aj mŕtvych. Zatiaľ čo silná druhá vlna je primárne dôsledkom zanedbanej prípravy (plán, trasovanie, testovanie), chaotických politických rozhodnutí často bez vedeckého základu (plošné testovanie, povolenie svadieb), nevhodnej komunikácie k verejnosti (tlačovky) a neskorého zavedenia tvrdého lockdownu, pri tretej vlne sa hlavným problémom stala politizácia témy očkovania (nejednotná podpora očkovania naprieč politickým spektrom, kauza Sputnik V, nevydarená očkovacia lotéria) a opäť neskoro zavedený lockdown.
Hoci zvýšenú nadúmrtnosť počas pandémie zaznamenali všetky štáty EÚ, detailnejšie porovnanie za obdobie 3/2020-2/2022 ukázalo, že situácia na Slovensku bola obzvlášť nepriaznivá (dosahujúc na vrchole vlny až 70% nadúmrtnosť, celkovo zaznamenaných bolo 26 786 nadúmrtí). Hypoteticky je možné dokonca kvantifikovať počet životov, ktoré mohli byť potenciálne zachránené, ak by sa na Slovensku zaviedli protipandemické opatrenia rovnaké ako vo vybraných krajinách EÚ. Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť zachránených 12 391, 14 483, 18 476, resp. až 21 308 ľudských životov.
Aká bola úmrtnosť na COVID-19 v kontexte chronických ochorení sme zisťovali pomocou modelu logistickej regresie postavenom na dátach ZP Dôvera a Union. Z výsledkov modelu sa ukázalo, že kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19 (aj telemedicínsky, o niečo menej pri špecialistovi), predpis vybraných liekov z ATC skupín, ktoré vychádzali z odporúčaní určených lekárom, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu. Naopak za rizikové faktory možno považovať prítomnosť inej závažnej diagnózy (onkologickí pacienti, pacienti s chronickým renálnym zlyhávaním a pacienti s primárnou pľúcnou hypertenziou), zvyšujúci sa vek pacienta, návštevu pohotovosti indikujúcu vyhľadanie ZS pacientom už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach.
