20.2. 2024

Chýbajúca inštitucionálna stabilita a nezávislosť ÚDZS

V poslednom analytickom príspevku pre European Observatory on Health Systems and Policy (sekcia Health Systems and Policy Monitor) sme sa venovali inštitucionálnej stabilite a nezávislosti ÚDZS.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zohráva v našom zdravotníctve dôležitú regulačnú úlohu. Je zodpovedný za dohľad nad zdravotnými poisťovňami a poskytovaním zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Predsedovia úradu sú volení na obdobie piatich rokov a mali by byť politicky nezávislí, keďže majú neodvolateľný mandát. Táto nezávislosť bola zakotvená v pôvodnej legislatíve z roku 2004, ktorá špecifikovala, že mandát predsedu môže skončiť len jeho vlastnou rezignáciou, mocou vlády (iba v prípade, že predseda spáchal úmyselný zločin) alebo úmrtím predsedu.

Teoretickú nezávislosť v praxi zdeformoval politický tlak, ktorý sa premietol aj do úpravy legislatívy. Počas posledných dvoch desaťročí sa vlády usilovali o ustanovenie predsedov, ktorí by vyhovovali ich osobitným (politickým) potrebám. Tým sa stali zmeny predsedov po legislatívnych zmenách v §22 zákona 581/2004 bežnými. Do legislatívy boli pridané doložky umožňujúce odvolanie predsedu v prípade (subjektívne hodnoteného) nedostatočného výkonu alebo obecných názorov vlády, že "existujú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie" (bod 10d, §22 zákona 581/2004). Od založenia úradu pred 20 rokmi tak vo výsledku žiadny z predsedov nevykonal svoj plný mandát (pozri tabuľku 1). Z funkcie predsedu boli buď odvolaní (3x) alebo odstúpili dobrovoľne (4x).

Rekord najdlhšieho mandátu drží Monika Pažinková, ktorá vykonala 75% svojho mandátu (2012–2016), najkratšie svoj mandát zastávala Alexandra Novotná (2004–2005), ktorá bola prvým predsedom ÚDZS. Po odstúpení Tomáša Haška koncom roka 2019, ostalo miesto predsedu dokonca neobsadené až do prvého roka pandémie COVID-19, celkovo až 553 dní. Zvyčajne sa post predsedu mení v krátkom období po parlamentných voľbách, aj keď ich mandát ešte nie je ukončený. Počas obdobia prvých päť mesiacov po parlamentných voľbách došlo až k štyrom prípadom zmeny na poste predsedu ÚDZS.

Prípady odstúpenia predsedov z vedúcej funkcie ÚDZS sú nasledovné:

Alexandra Novotná po 150 dňoch v roku 2005 (8% plánovanej doby trvania mandátu). Po vybudovaní a stabilizácii inštitúcie uvoľnila post štátnemu tajomníkovi MZ SR Jánovi Gajdošovi, ktorý sa rozhodol svoju pôvodne plánovanú funkciu prevziať. Výsledkom odstúpenia bola výmena postov s vtedajším štátnym tajomníkom Jánom Gajdošom [1].
Ján Gajdoš po 703 dňoch v roku 2012 (39% plánovaného mandátu). Jeho odstúpenie prišlo v reakcii na novelu zákona 581/2004, ktorá opäť umožnila ministrom zdravotníctva odstrániť predsedu úradu. Gajdoš vyjadril svojim odchodom nesúhlas s politizáciou úradu a de facto podriadením sa Ministerstvu zdravotníctva SR[2].
Monika Pažinková po 1368 dňoch v roku 2016. Pažinková sa stala symbolom klientelizmu vo funkcii, keď bola úzko spojená s podnikateľmi z mesta Košice a politickou stranou Smer [3].
Tomáš Haško po 1269 dňoch v roku 2019 kvôli nezrovnalostiam v tendri na vozidlá záchranky, ktoré dohliadal [4].

Prípady, kedy vláda odvolala predsedu ÚDZS, zahŕňajú:

Ján Gajdoš po 663 dňoch v roku 2007. Vtedajší minister zdravotníctva (Valentovič) uviedol, že odvolanie Gajdoša je dôsledkom nepresvedčivých výsledkov úradu (najmä nezabezpečenie informovanosti občanov a nedostatočný dohľad nad poisťovňami). Samotný predseda Gajdoš považoval toto odvolanie za politicky motivované, nie profesionálne [5].
Richard Demovič po 1310 dňoch v roku 2010. Bol odvolaný ex-ministrom zdravotníctva Uhliarikom s použitím rovnakého zdôvodnenia (slabý výkon) [6].
Renáta Bláhová po 1013 dňoch v roku 2024. Odvolanie ministerkou zdravotníctva (Dolinková) sa zdôvodnilo tým, že Bláhová nespĺňa kvalifikácie na funkciu predsedu podľa zákona a je politickým kandidátom, ktorý bol ustanovený do funkcie bez výberového konania [7].

Pre navrátenie potrebnej inštitucionálnej stability a nezávislosti regulačných rámcov a prostredia na Slovensku je potrebné [8]

obnoviť nezávislosť predsedu ÚDZS zrušením legislatívnej klauzuly umožňujúcej ich odvolanie vládou bez formálneho zdôvodnenia,
posilniť kompetencie správnej rady ÚDZS prenosom rozhodovacích práv z predsedu, čím by sa ÚDZS stalo kolektívnym orgánom rozhodovania a nie "one-man show",
preniesť dozornú úlohu úradu nad zdravotnými poisťovňami na Národnú banku Slovenska a tým splniť pôvodný plán z roku 2004 pri zriadení ÚDZS.

Národná banka Slovenska je nezávislým finančným inštitútom, ktorý by mohol efektívne dozerať na finančnú situáciu ZP. Týmto by sa dosiahla diverzifikácia autority a zachovala nezávislosť a odolnosť voči politickému vplyvu, čo je charakteristické pre regulátorov v iných krajinách s systémami založenými na konkurencii (tj. kde podobne ako u nás pôsobia na trhu viaceré zdravotné poisťovne). Ako príklad môžeme menovať Nemecko (Úrad pre sociálnu zabezpečenie [9] a Úrad pre finančný dohľad [10]), Švajčiarsko (Úrad pre verejné zdravie [11] a Úrad pre dohľad nad finančným trhom FINMA [12]) a tiež Holandsko (Holandský zdravotnícky úrad [13] a Holandská národná banka [14]).

Zdroje:

Kontakt

ADRESA — BRATISLAVA (SK)

Pažitný & Kandilaki, s.r.o.
Dunajská 2
811 08 Bratislava

Zapísaná v Obchodnom registri okr. súdu BA I.,
vložka č. 115682/B

IČO
50 606 085

DIČ
2120395596

IČ DPH
SK2120395596

ADRESA — PRAHA (CZ)

Kandilaki & Pažitný, s.r.o.
Vitkova 236/15
186 00 Praha 8

Zapísaná v Obchodnom registri u Městského soudu v Praze,
vložka C 275297

IČO
060 57 616

DIČ
CZ06057616

IČ DPH
CZ06057616