Newsletter 10/2023

1.Efektívnosť slovenského zdravotníctva

Slovenská populácia starne. Zároveň evidujeme zvyšujúci sa počet obyvateľov s chronickými ochoreniami a nárast dopytu po kvalitnej zdravotnej starostlivosti s využitím moderných technológií a postupov, no neraz aj s vyššou cenou.  Výsledkom je rast výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Netreba opomenúť ani fakt, že naše zdravotníctvo dlhodobo bojuje s nedostatkom personálu, nízkou dôverou obyvateľstva v očkovanie, slabou prevenciou či neskorým zachytením závažných ochorení. To sa prejavuje najmä vo vyššom počte odvrátiteľných úmrtí v porovnaní s inými krajinami EÚ. Podobne aj ďalšie dôležité ukazovatele vrátane očakávanej dĺžky života pri narodení, miery úmrtnosti dojčiat či priemernej dĺžky života v zdraví poukazujú na zaostávanie Slovenska za lepšie fungujúcimi zdravotnými systémami. To všetko sa odráža v efektívnosti, resp. neefektívnosti zdravotného systému.

V našej najnovšej štúdií Efektívnosť slovenského zdravotníctva meraná metódou DEA (roky 2000 – 2020) sme prostredníctvom rešerše odbornej literatúry i použitím metódy Data Envelopment Analysis (DEA) zosumarizovali ako sa vyvíjala efektívnosti nášho zdravotníctva v uplynulých 20-tich rokoch a ako obstálo Slovensko v porovnaní s inými OECD resp. EÚ krajinami.

Z medzinárodných porovnaní zdravotných systémov vyplýva, že Slovensko zaostáva a radí sa medzi krajiny s neefektívne fungujúcim zdravotným systémom. 

V období 2000-2015 obsadzovalo podpriemerné priečky, neraz dokonca aj posledné. Výsledky DEA analýzy hovoria rovnako, Slovensko patrilo k neefektívnym krajinám aj po roku 2015. 

Hlavnou príčinou sú veľmi slabé výsledky v zdravotných ukazovateľoch. Slovensko počas celého sledovaného obdobia patrilo medzi krajiny s najnižšou očakávanou dĺžkou života pri narodení, najvyššou mierou dojčenskej úmrtnosti a tiež krajiny s nadpriemerne vysokým počtom potenciálne stratených rokov života, tak u mužov ako aj žien.

Zaujímavým prípadom je susedná Česká republika, ktorá sa v rebríčkoch efektívnosti po roku 2000 držala na popredných miestach, ale prudký nárast výdavkov na zdravotníctvo (z 5,7% v 2000 na 9,2% HDP v 2020) sa nepremietol do adekvátneho nárastu očakávanej dĺžky života či poklesu potenciálne stratených rokov života a preto efektívnosť jej zdravotného systému v posledných rokoch výrazne poklesla.

Z nášho pohľadu je do budúcnosti potrebné zabezpečiť pri navýšení výdavkov na zdravotnú starostlivosť prijatie takých opatrení, ktoré zvýšia jeho efektívnosť a povedú k zlepšeniu zdravia obyvateľstva.

2. Výdavkové priority pre úspešné Slovensko 

V uplynulom období Útvar hodnoty za peniaze zverejnil správu Výdavkové priority pre úspešné Slovensko, v ktorej sa venovali aj efektívnosti slovenského zdravotníctva. 

Ich výstupy rovnako naznačujú, že Slovensko v porovnaní s inými krajinami obstálo veľmi nepriaznivo.  

Výdavky na zdravotníctvo zodpovedajú ekonomickej úrovni Slovenska (bohatšie krajiny spravidla dávajú do zdravotníctva väčší podiel HDP). Výsledky však s výdavkami nekorešpondujú. V porovnaní s krajinami s obdobnou úrovňou výdavkov Slovensko dosahuje horšie výsledky, dokonca pri zohľadnení demografie horšie výsledky ako krajiny s nižším podielom výdavkov. Efektivita odhadnutá analýzou DEA sa radí medzi najnižšie medzi krajinami EÚ. V oblasti zdravia nie je nevyhnutné len navyšovanie prostriedkov, ale predovšetkým výrazne zlepšenie efektívnosti. 

3. Zúčastnili sme sa medzinárodnej konferencie vo Vysokých Tatrách

Koncom septembra sa vo Vysokých Tatrách uskutočnila 8. medzinárodná vedecká konferencia Economics, Management & Business 2023 - Contemporary issues, insights and new challanges, realizovaná pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. 
 

Na konferencii sme spolu s Danielou Kandilaki a Kristínou Randlovou vystúpili s našim príspevkom, ktorý sa venoval porovnaniu platobných mechanizmov pri operáciách katarakty medzi Českou republikou a Slovenskom.

Výsledky nám naznačujú značné rozdiely a poskytujú rôzne stimuly pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o kvalitu (napr. výber šošoviek) a prístup k starostlivosti (napr. čakacie lehoty).

V susednom Česku paušálna platba (tzv. cena za balík, kde je cena šošovky zahrnutá v úhrade) zvyšuje motiváciu poskytovateľov k obchodnejším rozhodnutiam a k hľadaniu lacných a dostupných šošoviek spĺňajúcich požadované CE normy. Na Slovensku vedie úhrada založená na oddelení cien zákrokov a šošoviek k používaniu šošoviek, ktoré sú rezortom zdravotníctva kategorizované ako nákladovo efektívne a motivácia pre poskytovateľov je viac riadená medicínskymi rozhodnutiami.

Za posledných 10 rokov vzrástol v Českej republike počet šedých zákalov z 99 000 na 131 000, čo znamená 12 476 operácií na milión ľudí v roku 2020. To je výrazne viac ako 5 976 operácií na milión ľudí na Slovensku. Výrazný vplyv mala na to pandémia COVID-19. Kým u nás poklesol počet operácií v období 2019-2020 o 24%, v ČR to bolo len 6%.

Celý článok z konferencie je dostupný tu.