1.Medzinárodný projekt zameraný na problematiku mechanizmov financovania v oftalmológii
Na Fakulte managementu Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Prahe sme viac ako rok a pol spolupracovali s Varšavskou ekonomickou školou, Národnou akadémiou Kyjev-Mohyla a Univerzitou v Debrecíne na projekte zacielenému na problematiku mechanizmov financovania v oftalmológii v krajinách Vyšehradskej štvorky a na Ukrajine. Za VŠE v tomto projekte vystupoval Peter ako hlavný riešiteľ a viedol team, ktorého súčasťou boli aj Ing. Daniela Kandilaki, Ph.D., Ing. Kristina Randlová a Ing. Zuzana Rajdlová.
Našou analýzou sme identifikovali viacero oblastí, v ktorých by bolo možné zlepšiť liečbu katarakty, glaukómu, vitrektómie, vekom podmienenej makulárnej degenerácie (AMD), diabetického makulárneho edému (DME) a transplantácie rohovky v daných krajinách.
Priestor na zlepšenie vidíme napríklad pri možnostiach financovania, systémoch kontroly kvality či využití pokročilých technológií. Súhrnná správa za jednotlivé krajiny je dostupná tu.
2. Podiel mladých zubárov za posledných desať rokov rapídne vzrástol
Z dát Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že v roku 2021 predstavovali zubní lekári do 40 rokov až 40,4% všetkých zubných lekárov na Slovensku. V roku 2012 to bolo len niečo vyše štvrtiny (25,6%). Celkový počet zubárov medzi rokmi 2012 a 2021 vzrástol z 2665 na 2875. Naopak, medzi lekármi nepozorujeme takýto dynamický nárast, v rovnakom časovom období vzrástol podiel z necelých 30,9% na 34,2%.
Jedným z hlavných dôvodov tohto rýchleho rastu je finančné ohodnotenie. Podľa portálu profesia.sk sa mesačná mzda (v roku 2023) zubného lekára pohybuje okolo 5 000 EUR (približne štvornásobok priemernej mzdy 1 304 EUR), čo vytvára obrovský rozdiel medzi ich platmi a priemernou mzdou na Slovensku. Celá analýza bola zverejnená na webe inovatívnej platformy Health Systems and Policy Monitor, ktorá monitoruje a analyzuje aktuálne dianie o zdravotných systémoch, reformách a politikách.
3. S rastúcim počtom ľudí s Alzheimerovou demenciou stúpajú aj nároky na starostlivosť.
Alzheimerova choroba je neliečiteľné neurodegeneratívne ochorenie mozgu. Existuje trend rastúcej prevalencie tohto ochorenia. Zariadenia dlhodobo chorých už dnes kapacitne nepostačujú, preto je nevyhnutné zvýšiť pripravenosť na budúci dopyt, ktorý bude narastať. Avšak ľudské zdroje, predovšetkým tie kvalifikované, sú obmedzené. Tento problém možno zmierniť pomocou technológii.
Cieľom jednej z našich prác, ktoré sme predstavili aj na Medzinárodnej vedeckej konferencii Hradec Economic Days, bolo analyzovať, ktoré technológie sa využívajú v zariadeniach lôžkovej starostlivosti v Juhočeskom kraji a Kraji Vysočina v susednej Českej republike. Medzi technológie, ktoré sme sledovali patrili (1) digitalizácia údajov pacienta (2) prenos pacienta (3) monitorovanie vitálnych funkcií (4) pohyb sledovania a detekcia pádu a (5) sociálne aktivity a tréning mozgu.
Porovnanie spomínaných dvoch regiónov nám nepreukázalo výrazne rozdiely. Pri porovnaní typov zariadení (zariadenia ošetrovateľskej starostlivosti vs. ošetrovateľské zariadenia s osobitným režimom) sme sledovali najväčší rozdiel v použití sledovania pohybu a detekcie pádu.
